Září 2011

Macher!

6. září 2011 v 21:22 | Sciurine
V textu nižšie nehľadajte nijaký zmysel, prosím. Ďakujem.

Macher je to, to teda hej! Neviem prečo, ale som sama na seba celkom pyšná, keď sa mi podarilo za jedno popoludnie spísať tretiu kapitolu Čarovného meča. Viem, niektorí z vás sa teraz čudujú, čo je na tom také výnimočné, ale keď si pomyslím, že inokedy mi trvá napísanie jednej kapitoly niekoľko mesiacov, ba aj rok... Až som z toho taká naradostená, že mi je jedno, že zajtra sa nám po dvoch mesiacoch zase začína vyučovanie. Je mi to jedno asi aj preto, lebo začíname dejinami, ktoré mám v triede rada asi len ja, takže ostatní z toho budú vrcholne nešťastní a zase obetujú hodiny a hodiny zo svojho času na zbytočné tlachtanie a šťažovanie sa na školu. Keď sme už pri tom šťažovaní, aj vy máte taký blbý rozvrh ako ja?

Snáď sa konečne dokopem k tomu, aby som o začiatku školy písala podrobnejšie v mojom Brlohu.

A už len štvrtá a (možno) piata kapitola, a začnem zverejňovať ten otrasný blud, aby ste mali zlé sny a báli sa mojich hlúpych výplodov mysle. Hm. "Mysle."

Prajem pekné nočné mory,

Sciurine

Hračka

3. září 2011 v 13:46 | Sciurine
Hračka je tiež ďalšia potvora z mojej dielne ktorú už niektorí moji (zase prípadní) čítatelia už poznajú. Je to... strašne strašné, preto to uzavieram do klietky a dúfam, že na to čoskoro hrdo zabudnem. Sem-tam možno na túto poviedku znova naďabím, porovnám ju s tým, čo píšem v súčasnosti a budem dumať, aký som len asi urobila pokrok. Hračka je pol roka alebo aj rok stará kreatúra, napísaná kedysi na tému týždňa a pochádza ešte z môjho úplne prvého blogu o mojej obľúbenej spisovateľke Agathy Christie. Je to taký ten klasický pokus napísať čosi drsné s klasickým koncom. V minulosti som mala očividne mala rada vety končiace sa nie troma, ale dvoma bodkami, takže som to musela poupraviť - dnes mi už z čohosi takého šibe. Užijte si to.

Ak sa dá.

Päť porcelánových bábok

3. září 2011 v 12:45 | Sciurine
Áno, áno, počujem vás, tých, ktorí ma už poznajú, ako nadávate a sťažujete sa, že tá Sciurine neprichádza s ničím novým, len donekonečna obnovuje, ruší, obnovuje, ruší a znova obnovuje svoj poviedkový blog, zatiaľ čo tiež donekonečna sťahuje tie obludy ktoré ona volá svojimi vlastnými literárnymi pokusmi!
Ale nie. Ja len chcem, aby som mala všetky tie obludy zavreté v jednej klietke, preto ich tu zverejňujem, aj keď tí spomedzi verných čitateľov sa tvária unudene.

Upozornenie: Je to obluda. Inšpirovaná Agathou Christie a jej knihou Desať malých černochov.

Päť porcelánových bábok

Horklump

3. září 2011 v 12:32 | Sciurine |  Serepetičky
Pokiaľ si budete pekne myslieť, že Horklump je akási nová poviedka, budem vás musieť sklamať. Horklump je tvor v knihe Fantastické zvery a ich výskyt od Maurica Leonarda Orlanda Korneliusa Scamandera alias J. K. Rowlingovej, konkrétne sa o ňom píše na strane 44. Pripomína mäsitú hubu ružovkastej farby, ktorá je pokrytá vrstvou riedkych tvrdých štetín. Je to pochúťka pre trpaslíkov, ale ináč sa nijak nevyužíva.

Aj Serepetičky sú svojím spôsobom akýsi dočasný Horklump. No novú poviedku s názvom Čarovný meč som už začala písať a netrvá mi to tak dlho len preto, lebo som lenivá a naschvál sa nenútim do písania (pretože vtedy píšem veľké blbosti - vlastne tie píšem vždy), ale aj preto, lebo ma druhá kapitola dosť zdržala a vydarila sa mi tak, že som ju nakoniec rozdelila na tri časti, aby sa vaše očká neunavili (viete, trocha ma štve to rozdelenie kapitol na niekoľko častí - písať je to predsa náročnejšie než čítať, takže by som sa na to logicky mohla vykašľať a zverejňovať kapitoly v plnej dĺžke... lenže keby som tak urobila, aj mňa by porazilo, keby som videla tú záplavu písmien). Myslím, že zamávam na rozlúčku svojmu plánu, ktorý pozostával z toho, že najprv napíšem prvých desať kapitol a až potom začnem zverejňovať, a radšej dopíšem rozpísanú tretiu a štvrtú kapitolu (je trochu blbé mať rozpísané dve kapitoly naraz, že?), k tomu piatu a potom sa pustím do pridávania na blog. V rozpísaných článkoch už totiž tá poviedka čaká, kedy sa dostatočne upečie dozlatova k tomu, aby ju vytiahli z trúby a umiestnili na jedálenský stôl.

Sklamem svojich prípadných čitateľov tým, že zatiaľ nezverejním nijakú novú poviedku, ale premiestnim sem svoje staré, primitívne, ktoré sa mne osobne nepáčia. Ale predsa len, nech toto pohrebisko literárnych pokusov nie je také prázdne, tak sem vykopem zopár čerstvých hrobov (prečo, pýtam sa, prečo píšem také hlúpe prirovnania?!).

Sciurine