Uzamknuté v kufri

18. ledna 2011 v 16:22 | Sciurine
Uzamknuté v kufri
(↑klaňte sa skvelému autorovi zvanému cidaq, za toto! odkaz nájdete, keď kliknete na obrázok)
Žiaľ, ilustrácia nemá žiadnu spojitosť s textom nižšie.

Viete, toto je skôr taká skúška. Kedysi som sa do tohto príbehu pustila s elánom, ale ako v mnohých iných prípadoch, aj tu zvädol, ochabol, až nakoniec odumrel. Tu vám poskytujem nedokončenú prvú kapitolu - nekopírovať, prosím.


Jedna

Niekedy mám chuť strčiť svoje dieťa do kufru a poslať ho niekam ďaleko prvou triedou. Pomyslela si Mabel keď jej syn už po druhý raz pokropil plafón krmivom pre deti. Nie, nemajte jej za zlé že to volá krmivom a nie jedlom. Veď to znie ako keby povedala krmivo pre psa. Ale nie, Mabel proste a jednoducho nemohla tú neidentifikovateľnú masu nazvať jedlom. Bolo to krmivo a basta!
Ale fakt bol že jej syn už liezol na nervy. Najprv bacuľaté ručičky a tváričky, modré očká a rozkošné "gaga", "enge-benge" a potom ešte rozkošnejšie "mammma" no po dvoch rokoch sa to vyparilo a Mabel mala silné nutkanie svoje dieťa vystreliť kanónom na mesiac. A nemyslela si to len vo svojom záujme ale aj v záujme toho plafónu, keďže "krmivo pre deti" už vytvorilo rovnomerný povrch ktorý by sa dal titulovať aj ako vodotesná omietka.
Proste, Mabel si každý deň uvedomila svoj otrasný život. Manžel hnije pred počítačom, neprejavuje žiadne známky života a vyočí si oči. Rybička v akváriu má samovražedné sklony a kocúr zas vražedné. Kocúr vás ignoruje a javí svoje opovrhovanie vami len veľkým hnedým darčekom v kope suchého piesku na mačacom záchode. Matka deň čo deň terorizuje cez telefón, hrabe sa vám ako aj v živote tak aj v špajzy a napcháva sa Lipo cukríkmi. Svokra každé ráno stráca svoju zubnú protézu. A otec.. ten by snáď ani nemohol ublížiť, keďže už hnije na cintoríne, no každopádne Mabel lezie krkom krematórium a celá posmrtná smotánka v nej. Mabel liezlo krkom všetko, no problém bol v tom že to nikde neliezlo von. Neliezlo to preč z hlavy ani z príkladných východiskových ciest ako nosné či ušné dierky alebo ústna dutina. Nie, to všetko ostalo v Mabel a smažilo sa to na bode totálneho varu, na bode pekla usmažených párkov a klobásiek a čojaviemešte!
Ale vráťme sa ku kufru. Mabelin syn nie a nie jesť jemu určenú gebuzinu. Nie, ani sám pán Mickey Mouse nemal tú moc nacpať tomu uplakanému Antikristovi do hrdla "krmivo". Drahý Ben bol v tú chvíľu, v tú minútu tak nespokojný s obsahom svojej plienky že to dával najavo búchaním všetkého naokolo, revom, plakaním, tvorením omietky na plafóne - robil všetko zlé čo mohol taký dvojročný Antikrist urobiť. Všetko, asi snáď okrem apokalypsy.
Mabel čítala o jednej celebrite ktorá nechcela aby pri fotografovaní bolo vidieť jej syna. Tak ho jednoducho strčila do kufra a trčali mu von len nohy. Od tej doby sa jej v hlave otáľala daná myšlienka s kufrom. Mohla by som ho poslať napríklad... do Cambridge! Alebo Paríža? Ale nie.. radšej by to šlo do Ameriky. Toto si myslela Mabel keď vytiahla Bena z detskej stoličky - jej syn a daná stolička boli tak pokropení krmivom že sa nedalo poznať, kde sa končí syn a kde začína zmienený nábytok. Keď ho utrela - tým myslím Bena - a dala na starosť jeho detskej postieľke oproti samovražednej rybičke, pustila sa do čistenia prekliatej detskej stoličky a plastikových nádobiek.
Jeden z Mabeliných problémov bolo to, že sa nikdy necítila na materstvo. Ale po manželstve sa jej to zdalo tak samozrejmé, tak prosté, tak jasné.. no na tú samozrejmosť dopadla hmla a rozširovala sa, až dosiahla takých extrémov že Mabel bez pocitov viny myslela na kanón namierený na Mesiac a letiaceho syna v kufri.
Svetlo nádeje prišlo o týždeň neskôr v podobe svokrinho telefonátu. Zase jej zmizla zubná protéza.
"Drahá, ja skutočne neviem kam sa mohla stratiť.. veď som ju len nedávno dala von z pohára s vodou. A ináč, včera som videla také pekné vzory na ponožky v jednom časopise, ale ten niekam zmizol a teraz neviem ako to mám upliesť. Škoda, lebo to boli naozaj pekné vzory, také s rybičkami... ale čo. A budeš tento rok zavárať? Pretože ja mám toľko čerešní, predstav si, a neviem čo by som s nimi mohla robiť. Nakoniec som ich aj tak všetky do poslednej zavarila a už vonkoncom neviem čo s nimi. Myslela som si že by som ich mohla rozdať, ale jedna známa, vieš, tá ktorá mi minulý mesiac priniesla ten kôš s vajcami... boli to pekné vajíčka, robila sa z nich skvelá omeleta... no, každopádne, tá známa... ach, Bože, ako sa len volá? Nepamätáš si? Vieš, raz v nedeľu keď ste boli u nás a išli sme do kostola, tak mala také pekné pančuchy... naozaj si nepamätáš?" v tejto chvíli svokra nepríjemne zamľaskala a potom zacupkala perami, čo robila keď si na niečo nevedela vzpomenúť. Takže - vždy. "Ach, jasné, Melinda! Tá odporúčala aby som tie čerešne predala. Chudera, zlomila si nohu a tak nemôže ísť do Ameriky za neterou. A to si už zakúpila letenku. Spýtala sa ma či nepoznám niekoho kto by si ju zobral a kto by si rád trochu zacestoval, a ja jej nato hovorím že nie. Ale pomyslela som si, či by nešiel ten lekárnik s manželkou, každý mesiac si u neho kupujem lieky, no vyzerá tak vychudnuto a je taký bledý.. tomu by určite prospelo zájsť do New Yorku, čo povieš? Ale nemyslím si žeby si tú letenku zobral, kedysi som mu dala jahody a jemu z nich bolo zle.. no ako som mala vedieť že je na ne alergický? No... nepoznáš niekoho kto by si tú letenku zobral? Melinda to chce mať z krku a dala by ju zadarmo. Dokonca si dopredu zakúpila letenku sem naspäť - "
"Počkajte, počkajte!" skočila jej do reči Mabel. Síce kvôli dlhým, nezmyselným rečiam by najradšej prišila svokre na hlavu hneď niekoľko zubných protéz, vysvitla v nej malá nádej. "Poznám niekoho kto by si tú letenku vzal!"
"Naozaj drahá? A kto to je? Len mi nehovor že ten odporný donášač mlieka, ten mi je strašne nesympatický. Vieš, keď som bola u vás, mala som na topánkach také pekné sponky zo striebra a na druhý deň jedna spona zmizla. Mám podozrenie že mi ju zobral ten..."
"Ja," skočila zase do reči Mabel.
"Čo to melieš, drahá? Že si mi ju ukradla ty?"
"Nie," Mabel v tej chvíli mala chuť tresnúť svoju svokru teflonovou panvicou. "Myslím na tú letenku! Ja by som si ju rada zobrala. Nikdy som nebola v Amerike."
"No neviem, drahá... ako poznám môjho drahého tutľoša, tak ten by nikdy nešiel do Ameriky. Má priveľmi rád svoju prácu, pracovať je mu všetkým.."
"To nie je problém. V tom prípade, ak nepôjde on, pôjdem aspoň ja. Kedy môžem očakávať letenky?" Mabel vonkoncom nevadilo keby s ňou drahý tutľoš nešiel.
"Nóóó... Spýtam sa Melindy, ale myslím že koncom týždňa by si ich už mala očakávať. Vlastne, teraz je koncom týždňa. Takže, koncom budúceho týždňa, chápeš ma? A teraz ešte k tej protéze. Pozrela som sa všade, za radiátorom aj v mrazničke ale.."
"Ďakujem, dopočutia!" a v druhej sekunde už bolo slúchadlo telefónu položené.

Sciurine
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sofi Sofi | Web | 18. ledna 2011 v 19:54 | Reagovat

Super!

2 Sciurine Sciurine | Web | 19. ledna 2011 v 19:29 | Reagovat

[1]:Som rada že sa páči. :-)

3 Klaudia Klaudia | Web | 31. července 2011 v 9:42 | Reagovat

Niekedy sa pamätám, že som to čítať začala, ale potom ma niečo vyrušilo a teraz som si to prečítala zas. Humor? Báječný- príbeh- báječno báječný. Len mi pri čítaní vadili menšie gramatické chyby. Ale to sa časom napraví a ja sa teším ďalej :)

4 Sciurine Sciurine | Web | 28. srpna 2011 v 17:08 | Reagovat

[3]:Bolo to písané dávnejšie, takže som tam narobila nejaké tie gramatické chyby - keď som to pred niekoľkými mesiacmi znova čítala, udreli ma do oka, no stále som to neopravila... a asi neopravím, ako poznám samu seba. Ale som rada, že sa páči. :) No dopísať to už nedopíšem.

5 Klaudia Klaudia | Web | 2. září 2011 v 8:12 | Reagovat

[4]: Wííí, ale niečo napíšeš, že?

6 Sciurine Sciurine | Web | 3. září 2011 v 12:33 | Reagovat

[5]:Píšem, píšem, Čarovný meč píšem... Dokážeš mi odpovedať na otázku, prečo sa pokúšam o napísanie fantasy poviedky, keď tento žáner vôbec nie je moja parketa a tým pádom to ako fantasy vôbec nevyzerá?

7 Klaudia Klaudia | Web | 4. září 2011 v 17:23 | Reagovat

[6]: A ja píšem nevtipné komédie a rozprávky, ktoré nestoja za ten atrament :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama