Keby som bola vetrom

15. ledna 2011 v 17:13 | Sciurine
Ja viem, že túto báseň ste už mohli čítať na mojom prvom blogu, ale keďže všetky literárne diela chcem preniesť sem, tak prenesiem aj túto báseň... postupom času som na ňu strašne pyšná, len je mi ľúto, že sa mi nepodarilo spísať žiadnu ďalšiu v takomto "štýle"... (kuck, kuck!) Ak ju nepoznáte a zaujalo vás, tak si ju prečítajte... ak ste ju už čítali, tak si ju buď prečítajte znova, alebo sa na to celé vykašlite. Keďže je to moja tvorba, tak nekopírovať, prosím.


Keby som bola novorodeniatko,
pľúcia by ma pálili ako ohnivé železo,
srdce by divoko o život bilo,
vrátiť sa späť do lona by sa mi chcelo.

Keby som bola strom v lese,
korene by som ponárala do hlbín zeme.
Na jeseň by lístie šušťalo a šepkalo tajomstvá,
šepkala by som veci ktoré by nemali počuť nijaké uchá.
V zime by moja koruna odumrela ako človek bez vody,
bola by som nahá a popadali by listy.

Keby som bola chudý žobrák,
v mojom živote by sa nenašiel nijaký dobrák.
Zubami by som žula, drvila kôrku chleba,
neznášala by som svet, neznášala by som seba.
V kontajneri by bol chlad, vznášal by sa tam smrad,
potkan by bol mojim sluhom a smetie hrad.

Keby som bola lupič, vrah, kriminálnik,
túžba a chamtivosť by boli môj zánik.
Chodila by som potichu, tíško ako duch,
stemnelo by okolo mňa všetko, potemnel by vzduch.
Bola by som prízrak, fantóm v dome,
strašila by som a chodila po strope.

Keby som bola štvornohé zviera,
celú noc by som preštekala.
Verne by som sedela a hľadela do noci,
strážila by som každý deň a noc v mesiaci.
Predo mnou plná miska vody a kosť,
neodvážil by sa ku mne nijaký nezvaný hosť.

Keby som bola oblak plný vody,
porodila by som dažďové kvapky.
Darovala by som ľuďom pramenitú vodu,
pomaly by som umierala a menila sa na paru.

Keby som bola vietor pískajúci na flaute,
jazdila by som v rezavom trabante.
Išla by som po dialniciach v oblakoch,
parkovala by som na panelákoch.
Za rýchlosť by som dostala pokuty,
hodila by som ich za hlavu, kašlala by som na zákony.

Keby som bola mŕtvola v hrobke,
ľudia by sa smiali na mojom pohrebe.
Steny mojej rakvy by boli pokryté sametom,
oddala by som svoje mŕtve telo väčným snom.
Môj spánok by bol ako čaša vína,
alebo ako med ktorý zbierala víla.

Sciurine
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama