Kde bolo, tam bolo... Princ a princezná I

14. ledna 2011 v 22:00 | Sciurine |  Kde bolo, tam bolo...
Kde bolo, tam bolo... by Sciurine
Kde bolo, tam bolo...
Princ a princezná

  Príbeh s Petrom počká... príbeh s Petrom mám rozpracovaný v hlave, ale stále stojí predo mnou stena, stena, do ktorej narážam, lámem si na nej nechty, keď cez ňu chcem preliezť. A mne sa tak žiadalo napísať rozprávku, moji milý, keďže rozprávky sú jednoducho nádherná vec... ale dovoľujem vám, aby ste ma ukameňovali, takže si pripravte virtuálne kamene na moju blogovú pevnosť!


  Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna princezná. Tam, za hranicami Afriky, tam, za hranicami Austrálie, tam, za hranicami všetkých oceánov sveta. Európa a Amerika už nie sú v dohľade. Vlastne, nik nevie, kde to bolo, ale vieme, že to existovalo. Vieme, že princezné mali oteckov kráľov, že boli traja synovia, že draci s dvanástimi hlavami upaľovali všetko naokolo, zatiaľ čo čarodejnice so siedmimi halúzkami chodili po lese a vysielali kliatby.
  A takisto vieme, že existovala jedna princezná.
  Meno nevieme, no iste bola mladá a nádherná, veď princezné také jednoducho sú.
  A ako každá princezná, aj táto mala drahého otecka kráľa. Otec kráľ ju mal rád, nosil jej dary z ďalekých krajín, objímal ju a rozmaznával. Ale to mu nevyčítajme. Veď králi taký jednoducho sú.
  Princezná mala vtáka s belasým perím zavretého do klietky. Rozmaznaná princezná netušila, že belasý vták je v tej klietke smutný. Ju zaujímalo len to, že vták jej spieval každé ráno tak nádherné melódie a tak veselé, ach! A každé ráno sa zobudila na jemné tóny ktoré dokáže vysloviť len vták, tóny, ktoré dokážu vyjsť jedine z hrdla tohto belasého zvieraťa. Ale postupom času bol vták čoraz smutnejší, jeho piesne boli plné žiaľu a ťarchy. A princezná mala pocit, ako keby v hrudi niesla ťažký kameň. S plačom sa hodila do kráľovho náručia.
  "Ach, otecko! Ako keby ťažkú, chladnú skalu nosím v hrudi, tak mi oťaželo srdce! Nuže nájdi mi liek ktorý ma vylieči, pretože čochvíľa zomriem!"
  Úbohý kráľ sa vyľakal a poslal pre lekárov z rôznych kútov sveta. Lekári prišli, pozreli na princeznú a krútili hlavami. Povedali, že zomrie, a že niet nijakého lieku ktorý by ju vyliečil. Kráľ začal bedákať, a vo svojom návale žiaľu, ktorý hneď vystriedala zlosť, dal lekárom zoťať hlavy. Ako sa len ľudia báli vstúpiť do toho ponurého, smutného hradu, ktorý stál na kopci ani prízrak! Okná hľadeli na okolitú krajinu ako smutné oči ktoré začnú už-už plakať, a pokropia svojim smútkom ľud. Záhrada v ktorej sa kedysi vznášala omamná, sladkastá vôňa ruží, vyschla. Ruže odumreli, a spolu s nimi už-už uschla aj princezná samotná. Stále žiadala, aby jej vták spieval, aj keď bola kvôli jeho žalostnému spevu tak smutná.
  Správa o princeznej prenikla aj cez hranice krajiny a počul o nej aj princ. 
  Ani jeho meno nepoznáme. Ale iste bol mladý a vyzeral veľmi dobre, veď princovia taký jednoducho sú.
  Poslal do tej krajiny svojho lekára, aby išiel princeznú vyliečiť. Lekár bol bledý ani smrtka, ale ako by len mohol protirečiť princovi? So sklonenou hlavou odišiel do danej krajiny. Keďže ani on nenašiel liek, aj jemu zoťali hlavu. Princ bol nadmieru rozhorčený, zobral si koňa, sluhu, a zamieril do krajiny princeznej.
  Ale počas toho sa stala istá udalosť. Princezná mala slúžku. Tá slúžka často videla vtáka s belasým perím zavretého do klietky, jeho sklonenú hlavu, ako mu tečú slzy po zobáku. Bolo jej ho ľúto, tak v noci prešla do izby princeznej a pustila ho. Vták odletel, jeho perie splynulo s oblohou.
  Keď to princezná zistila, dala sa do plaču. Bol to taký ľútostivý pohľad, že slúžka sa musela priznať. Kráľ jej taktiež dal zoťať hlavu. Princezná preplakala sedem dní a nocí, aj sa všetci čudovali, ako môže jeden človek udržať v sebe toľko sĺz. Keď prišiel princ, princezná len ležala vo svojej posteli a plakala, div že sa nezadusila vo vlastných potokoch žiaľu. Princ začudovane zastal vo vchode hradu, keďže vzlyky boli také hlasné, že ich bolo počuť takmer po celom kraji.
  "Povedzte svojmu kráľovi, že prišiel princ," povedal stráži, a kráľ ho čoskoro prijal, unavený a zronený, sediac na tróne.
  "Ach, vaša výsosť, čo tak hrozného sa stalo?" spýtal sa princ. Kráľ naňho pozrel.
  "Môj milý syn, je to dlhý príbeh!" mávol rukou, ale princ sa nedal. Tak mu všetko povedal, až nakoniec smutne zvolal: "Neviem čo robiť! Moja dcéra čochvíľa zomrie! Nikto ju nevyliečil, len čo srdce v jej hrudi je čoraz ťažšie, a nesie v ňom toľko sĺz že ani týždeň nestačil k tomu, aby ich všetky vyplakala!"
  "Ale výsosť! Ja prekročím hranice našich kráľovstiev, len aby som našiel toho vtáka! Žiadam jediné - ruku vašej dcéry!" vyhlásil princ. Kráľ naňho unavene pozrel.
  "Nechoď, synu! Za hranicami predsa čaká strašný drak v ženskom tele, hlboký potôčik a studnička, tri zlé stareny a zver z divokých lesov! Nechoď!"
  Princ však len krútil hlavou.
  "Pomôžem vašej úbohej dcére, výsosť, ak sa za mňa vydá. Žiadam od nej odpoveď."
  A tak poslali jednu slúžku do komnaty princeznej. 
  "Vydám sa zaňho, ale musí mi priniesť môjho vtáka s belasým perím. Ak ho neprinesie, hlavu mu zoťať treba!"
  Tento odkaz priniesla slúžka.
  "Synu, naozaj chceš ísť? Škoda ťa bude, keď ho nedonesieš, o hlavu prídeš."
  Princ sa predsa len chystal na odchod. Najprv sa však chcel rozlúčiť so svojou snúbenicou. 
  "Princezná, sľúbte mi, že na mňa počkáte aspoň dovtedy, kým človek s modrou pleťou nepríde."
  A princezná sľúbila.
  A princ odišiel.

  Páčilo či nepáčilo? Mňa to nesmierne baví písať, už sa nemôžem dočkať toho, keď príde časť s prekážkami a úlohami. Uhahaaaa...

Sciurine
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sofi Sofi | Web | 15. ledna 2011 v 9:35 | Reagovat

Páčilo sa mi. A skús potom dorobiť o tej porcelánovej bábike.

2 Sciurine Sciurine | 15. ledna 2011 v 10:05 | Reagovat

Príbeh o porcelánovej bábike Lucke chcem taktiež niekedy dopísať, ale to až budem dospelá. Ktovie, možno že ju aj pošlem do nejakého vydavateľstva, už na tom dlhšie dumám, ale zatiaľ mám napísanú len prvú kapitolu. :D
A som rada že sa páčilo. ;-)

3 Sofi Sofi | Web | 15. ledna 2011 v 12:10 | Reagovat

[2]: :)

4 Sciurine Sciurine | Web | 15. ledna 2011 v 16:50 | Reagovat

[3]::)) (ha, môj má dvojitú bradu!)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama