Moje milé detičky...

21. prosince 2010 v 21:09 | Sciurine |  Serepetičky
Viem, otravné pomenovanie ale holt, musíte si zvykať

  V ponuke mám pripravené dva poviedky. Aj keď ich v sebe dusím aspoň sto a všetkých sto chcem napísať naraz, z čoho sa rodí chaos a zmätok, následky toho všetkého potom sú depresie, stresové situácie až nakoniec totálne vykašľanie (píšem to správne?) na blog. No vidíte, neustále píšem s rizikom že jednoducho vymažem blog. Moje dilema...

  Poviedka číslo 1
  To viete, nemám chuť vymýšľať názov.
  Akési kecy o knihách. Chlapec - Tom či Peter, to sa neviem rozhodnúť - sa akýmsi nedomysleným spôsobom dostane do sveta čarodejníkov, stretne sa s Patty a v knižnici (tiež nedomysleným spôsobom) nájdu nepomenovanú knihu. Na jedno téma týždňa  - Moja obľúbená kniha - som dopredu spísala časť jednej kapitoly. Tu je úryvok:

"Takže, na čo ste sa to chceli spýtať?" povedal Lucas, keď sa aj on usadil v jednom z kresiel.
  "Chceli sme sa niečo dozvedieť o knihe.. eee... no, bola bez názvu a.. " Lucas na ňu hľadel so zdvorilým záujmom, čo ju viditeľne privádzalo trocha do rozpakov. "...kedysi si ju požičala Hepzibah."
  "Takže bez názvu... hmmm..." opakoval potichu Lucas. "Takých je málo."
  "Prečo?" spýtal sa Tom. On videl v knižniciach viacero kníh bez názvu, tak ho tento fakt vôbec neprekvapoval.
  "U vás to je inak. My však máme väčšinu kníh pečlivo pomenovaných. Názov skrýva a zároveň odkrýva podstatu knihy. Udržuje podstatu v sebe, ale zároveň ju neustále podstrkuje pod nos čitateľa. Takých kníh, ktoré nie sú pomenované je v našom svete málo. Ostalo ich deväť. Ja vlastním šesť, ostatné tri buď vlastnia iný zberatelia.." tu zaznela v Lucasovom hlase trpkosť. "...alebo zanikli."
  "Koľko ich bolo pôvodne?"
  "Dvanásť. Takáto kniha vznikne v takej chvíli keď človek má v sebe istú informáciu. Takú strašnú, takú tajomnú že ju nedokáže v sebe udržať ale musí to zostať ukryté. A preto tú informáciu prenesie do knihy. Podstata knihy musí byť v tajnosti, preto nemá žiaden názov. Daná osoba sa stane nositeľom. Museli sa vykonať ochranné čary, aby tá.. ako to mám nazvať.. vec, zostala v bezpečí, ukrytá pre zrakmi ľudí. Väčšinou sa kniha pokúsi odhryznúť prsty..."
  "To poznám," poznamenal Tom. Keď sa Lucas zatváril nechápavo, on a Patty mu porozprávali čo sa stalo v Hepzibahninom dome.
  "Tebe sa podarilo otvoriť nepomenovanú knihu?" vyvaľoval oči Lucas. "Moju nepomenovanú knihu? A potom ju stále nemohli otvoriť iný? Zvláštne..."

  Takže Patty a Tom (Peter) išli do domu zberateľa Lucasa (moja obľúbená postava v tejto poviedke) po nehode ktorá bola v dome istej strigy, Hepzibah. Tento príbeh v sebe mám jeden či dva roky, od tej doby čo mi známa požičala knihu Čarodejné šepkanie. Preto sa môžu vyskytnúť isté podobnosti... ;-)

  Poviedka číslo 2
  To byť moja fantasy volovina.
  Ani sama presne neviem posúdiť o čom tá poviedka bude. Účinkuje v ňom Iasc, osoba žijúca v chatrči niekde v lese ktorý sa nachádza v blízkosti mora (aj vy máte radi takéto inteligentné vety?), takisto aj Suku - alebo Tvevavor - ktorý bol kedysi strážcom Suojelija (vysvetlím neskôr) ale keď sa stratil kameň Života, tak Suojelija ušiel a strážcovia sa premenili na Tiene. Potom Aurinko, dievča ktoré zomrelo približne v tej istej chvíli keď zanikol už spomínaný kameň.
  Ten nezmyselný dej sa asi bude otáčať okolo toho kvádru z rôznych minerálov.
  Sprvu som chcela fantasy ukázať tak, že pod týmto názvom (fantasy) si nepredstavujem len samých elfov, drakov a čo-ja-viem-ešte, ale skutočne čosi čo vzniklo v mojej hlave. Aj keď táto poviedka originalitou práve neožíva. Postupom času sa z toho vytvorilo fantasy ako každé iné a splynulo to s tou obrovskou masou čohosi.

  Ani jedna z tých poviedok nie je riadne premyslená a prepracovaná. Ale keď mi pomôžete rozhodnúť sa, tak sa konečne začnem pozornejšie zaoberať jednou z nich a potom sa možno vrhnem na tú, ktorá skončí ako druhá. :P Lenže mne už z toho vyberania šibe, tak nech trochu šibne aj vám.

Sciurine
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Yell ツ Yell ツ | Web | 21. prosince 2010 v 21:22 | Reagovat

proč to proste nenapíšeš nestarej se o názory detí kterích to netrapi napiš  to a oni dají svuj názor znám to sama sem takhle začíanala :)

2 Sciurine Sciurine | Web | 21. prosince 2010 v 21:25 | Reagovat

[1]:No hej, lenže ja práve že tie názory chcem práve vedieť. Rada by som zavrela oči a ukázala na jednu z tých poviedok ale... hej, to ani nie je taký zlý nápad. :D

3 Sofi Sofi | E-mail | Web | 22. prosince 2010 v 14:24 | Reagovat

Je by som bola pre Petra. Ale mala by si dať anketu. A čítala si Čarodejné šepkanie? Už si nepamätám.

4 writterworld writterworld | Web | 22. prosince 2010 v 20:06 | Reagovat

Peter :) I love Peter . I need Peter . You must write a story about Peter . :D Pačí sa mi ten nápad .

5 Sciurine Sciurine | 26. prosince 2010 v 14:17 | Reagovat

[3]:[4]:Ten Peter je nejak veľmi obľúbený... :D Ale čo už. Snáď sa niekedy odhodlám napísať prvú kapitolu.

6 scarletdiary z nového blogu scarletdiary z nového blogu | Web | 27. prosince 2010 v 7:54 | Reagovat

[5]: Petel le doblý :)

7 Sciurine Sciurine | 30. prosince 2010 v 21:19 | Reagovat

[6]:Hej, je to sympaťák keď o ňom detinsky bľabocú a robia z neho "Petla". :-)

8 writterworld writterworld | Web | 31. prosince 2010 v 11:48 | Reagovat

[7]: Arg ... Vlk veľkosti medveďa sa vrhá na veveričku , trhá ju , hádže ju do vzduchu a pribehne čierny leopard s tigrom bengálskym a bielou líštičkou a veverička dostáva pomaličky infarkt .

9 writterworld writterworld | Web | 31. prosince 2010 v 11:48 | Reagovat

[8]: Jój . A netreba zabudnúť , že sa veveričke vysmieva kocúr na plote .

10 Sciurine Sciurine | 1. ledna 2011 v 15:49 | Reagovat

Prosím, to bola zlá veverička. *Vysmieva sa Sciurine a takmer padá od rehotania zo stromu.* Ja som na chvíľu musela vypadnúť, keďže som natáčala vo filmu Kuky se vrací(ináč, skvelý film, nedávno sme si ho pozreli, preto táto veta). Svěrák je prostě boží!

11 writterworld writterworld | Web | 7. ledna 2011 v 17:12 | Reagovat

[10]: Ale moje zvieratká boli milé :D

12 Sciurine Sciurine | 9. ledna 2011 v 18:16 | Reagovat

[11]:Áno, boli veľmi milé. Pošli ich ku mne - chcem si ich upiecť na rožni, tak ich mám rada!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama